VENI ensemble: CAVE SONGS

V minulom roku uplynulo 35 rokov od prvého vystúpenia VENI ensemble na bratislavskej scéne. Za toto obdobie odohral súbor v najrozmanitejších obsadeniach a podobách veľké množstvo koncertov doma aj v zahraničí a pod jeho hlavičkou účinkovalo viac ako 250 domácich a zahraničných umelcov.
Od začiatku svojej existencie je VENI ensemble istým spôsobom viac platformou, na ktorej sa zo symbiózy „radikálnych“ skladateľov a „osvietených“ hráčov rodia zaujímavé hudobné koncepty a projekty, než „klasickým“ ansámblom s „pevnou hierarchiou“ a „deľbou práce“ medzi tými, čo „len komponujú“ a tými, čo „len hrajú“.
A teda aj programy, ktoré súbor prezentuje, majú veľmi rôznorodé zameranie a podobu, čo sa týka veľkosti aj charakteru obsadenia, ako aj hudby, ktorú sprostredkúvajú (v ideálnom prípade) zvedavému a otvorenému poslucháčovi. Spoločným znakom všetkých týchto snažení je túžba experimentovať a – povedané slovami jedného z najsilnejších inšpirátorov zakladateľov ansámblu, Johna Cagea, – „robiť veci, ktoré ešte neboli urobené“... Po niekoľko rokov trvajúcej sérii úspešných vystúpení s dvoma modifikáciami programu s názvom CAVE SONGS a CAVE SONGS [new edit] v domácom aj zahraničnom prostredí prišlo napokon celkom logické rozhodnutie pokúsiť sa preniesť atmosféru „verejného činu na koncertnom pódiu“ do „súkromia obývačky“ v podobe ich nahrávky. Autori tejto myšlienky pevne veria, že sa tento „prenos“ podarí, a preto odporúčajú poslucháčovi počúvať každú z verzií programu výlučne ako celok, ba čo viac, v ideálnom prípade si ich vypočuť „na jeden dúšok“ obe... [Daniel Matej]

Dvojalbum CAVE SONGS přináší dvě verze koncertního projektu ve dvojím komorním
obsazení ansámblu; celek obou verzí je ovšem obalen stejnou elektronikou Daniela Mateje. Jeho CAVE SONGS zde rámují skladby různých autorů (včetně jeho samotného) a také rozdílného charakteru. Experiment s vnímáním nabízí dvojí poslech v obměněném kontextu. Všichni máme zkušenost, že při opakovaném poslechu vnímáme stejnou skladbu trochu jinak – jako by to byla Herakleitova řeka, do níž nikdy nemůžeme vstoupit podruhé. Zde je tento pokus uskutečněn ve velkém rozměru téměř dvouhodinového diptychu, jehož každá část je samostatná, a přitom spolu tvoří celek vyššího řádu. Čeho si při poslechu všimneme? To je právě ten experiment! … [Jaroslav Šťastný]